Nedigitalizujte staré myslenie alebo „Hacknite“ svoje staré paradigmy

V rozhovore s Karolom Horváthom, senior konzultantom spoločnosti FBE Bratislava, sa dozviete:

  • aké sú rozdiely medzi digitalizáciou a automatizáciou?
  • aké sú prínosy digitalizácie?
  • aké sú najčastejšie chyby pri digitalizácii?
  • ako ovplyvňuje digitalizácia požiadavky na pracovníkov?
  • ako do toho celého zapadá Industry 4.0?

Všade je počuť, že súčasná pandémia urýchlila digitalizáciu o 100%. Môžete to potvrdiť v rámci vašich skúseností?

Povedal by som, že tempo digitalizácie sa zrýchlilo hlavne v administratívnych oblastiach a službách. Vo výrobných firmách je tempo dosť podobné, dokonca u niektorých firiem pandémia procesy pribrzdila. Dôvodom boli financie a nedostatok pracovníkov kvôli obmedzeniam.

Musím taktiež povedať, že vo výrobných oblastiach je digitálna transformácia jednoduchšia, pretože všetky systémy musia byť jednoznačnejšie a na ich optimalizácii sa pracovalo už dlho pred pandémiou. Čo bolo tiež zaujímavé a pre mnohé firmy možno i prekvapujúce, je napríklad vyčíslenie neproduktívneho času, ktorý ľudia strávili na poradách. Z dôvodu on-line fungovania bol ich čas jednoducho vyčísliteľný. Pohybuje sa to okolo 30% pracovného času.

Aké sú väčšinou pohnútky, na základe ktorých chcú firmy digitalizovať a automatizovať? Existujú rozdiely medzi odvetviami?

Áno, sú tam rozdiely – a nielen medzi odvetviami. Závisí i na regióne: napríklad tam, kde je nedostatok pracovnej sily, pohnútky sú jednoznačné – nahradiť ľudskú činnosť automatizáciou. Najmä v chemickom priemysle sa investuje do automatizácie i kvôli zlepšeniu pracovných podmienok pre ľudí, ktorí pracujú v nevyhovujúcom alebo nebezpečnom prostredí.

V oblasti automotive sa firmy snažia čo najviac zvyšovať podiel pridanej hodnoty v procesoch (pridaná hodnota je to, čo zákazník zaplatí) a ušetriť. Veľmi dobre sa automatizácia uplatňuje napríklad v zlievarňach a transferových linkách (lisovne, lakovne). U montáže až tak nie, pretože flexibilita strojov je vždy ešte nižšia, automatizácia je preto nákladovo menej efektívna. S príchodom elektromotorov sa ale začína automatizovať i montáž, pretože sa činnosti zjednodušujú. V službách je automatizácia spojená so znižovaním nákladov a optimalizáciou procesov.

Aké procesy vo firmách sa digitalizujú najskôr a aké najviac? Prečo je to tak?

Najviac sa digitalizuje výroba, ktorá je už z veľkej časti zautomatizovaná. Najmä tam, kde pracujú roboty a kolaboratívne roboty. V nevýrobnej sfére je to predovšetkým marketing a zber informácií. Vo všeobecnosti sa však najprv digitalizujú hlavné procesy. Podporné tam, kde firma vidí jasný finančný prínos.

Zaujímavé, ale ani tak nie je čo digitalizujete, ale ako digitalizujete.

Aké najväčšie chyby teda robia firmy, keď sa rozhodnú digitalizovať?

Najväčšou chybou je, že digitalizujú procesy s plytvaním. Digitalizácia nie je o tom, že to, čo máte v papieroch, prevediete do digitálnej podoby. Že budete všetko robiť tak, ako ste to robili doteraz – len digitálne. Zbytočne tak strácate čas, peniaze a tiež motiváciu ľudí. Potom samozrejme nemôžete vidieť výsledky, ktoré by ste očakávali. Radšej je potrebné sa dobre pripraviť, nastaviť systémy a povedať si, prečo to robíte. Najprv optimalizujte – potom digitalizujte.

Ďalšou častou chybou je, že veľa firiem začína digitalizovať to, čo je relatívne jednoduché digitalizovať (jednoduché procesy). A potom sa čudujú, že aj keď do digitalizácie vložili veľa zdrojov, tá potom priniesla málo úžitku (úspor alebo času).

Pre potreby digitalizácie je tiež nutné previesť fyzické procesy do dát. Aby ste ich ale mohli správne merať, potrebujete mať spôsobilý merací systém. Ja sa u zákazníkov veľmi často stretávam s databázami plnými chýb. Keď vychádzate z nesprávnych informácií, je jasné, že budete mať zlé výsledky.

Aké sú hlavné prínosy digitalizácie pre firmu a akým spôsobom sa vyhodnocuje jej efektívnosť?

Väčšinou firmy za najväčší prínos digitalizácie považujú sprehľadnenie procesov a toku informácií v reálnom čase, a tým vyššiu efektivitu ich fungovania (skrátenie dôb, ušetrenie peňazí, zvýšenie podielu pridanej hodnoty). Veľa firiem tiež oceňuje napríklad zvládnutie náporu zákaziek a vylepšenie procesov.

Podľa mňa, však v tejto oblasti môžeme veci robiť aj iným spôsobom a naplno využívať výhody digitalizácie. Konkrétne napríklad keby sa dáta o spôsobe jazdy alebo spôsobe využívania auta vyhodnocovala do najpresnejších detailov, výrobca by potom komponenty mohol prispôsobiť presne zákazníckym potrebám. Dokonca by mohli byť na konkrétny štýl jazdy nastavené aj servisné intervaly.

Týmto spôsobom už fungujú výrobcovia leteckých motorov Rolls-Royce a GE. Už nepredávajú motory, ale len letové hodiny. Motor je stále v ich vlastníctve a môžu z neho získavať akékoľvek dáta. Konkrétne Rolls-Royce získava informácie z obrovského množstva senzorov každých 200 milisekúnd. Tým pádom ich vývojári dokážu reagovať na úplne iné výzvy, ako tomu bolo doteraz.

Iný príklad digitalizácie by mohla byť stratégia vyhľadávania nových zamestnancov umelou inteligenciou, na základe presného vyhodnotenia vlastností súčasných pracovníkov a spôsobu, akým pri svojej práci dokážu napomáhať dosahovaniu kritických faktorov úspechu spoločnosti. Tieto vlastnosti pracovníkov potom môžu byť konfrontované s informáciami nielen od personálnych agentúr, ale aj informáciami zo sociálnych sietí. Potenciálne vhodný človek potom môže dostať okamžite pracovnú ponuku.

Amazon sa svojho času pokúsil použiť umelú inteligenciu na vyhodnocovanie kandidátov. Bohužiaľ, použil zlé vstupné dáta (kritérium nebol vplyv výsledkov pracovníkov na výsledky spoločnosti, ale úspešnosť predošlých zamestnancov u pohovorov). A výsledok? Ukázalo sa, že umelá inteligencia sa naučila rasizmu – znevýhodňovala ženské kandidátky, pretože mali v prechádzajúcich pohovoroch nižšiu úspešnosť.

Pred digitalizáciou si teda všetci urobme domácu úlohu: dajme procesy do poriadku a hlavne, pozerajme sa na ne z úplne inej perspektívy.

Ako potreba používania moderných technológií v praxi firiem ovplyvňuje požiadavky na schopnosti a zručnosti ľudí?

Digitálna gramotnosť sa znižuje a ja si myslím, že je to správne. Inovačný cyklus totiž funguje tak, že vždy začneme s niečím prevratným, na to sa nabaľujú funkcie (stáva sa to komplexným), a potom tie funkcie začínajú odpadávať a všetko sa zjednodušuje. Bude dobré, keď nároky na zručnosti ľudí v oblasti digitalizácie budú viac a viac jednoduchšie, aspoň tak nebudú pre mnohých prekážkou.

Ale, budú potrební odborníci na integráciu riešení. A najväčšia zručnosť bude pozrieť sa na všetko z iného pohľadu. Chápať to, že inteligentný robot premýšľa inak, ako živá bytosť. Budeme musieť pripustiť, že počítač za nás dokáže robiť niektoré rozhodnutia lepšie. Budeme potrebovať vidieť koncept a pochopiť systém. Budeme musieť byť ochotní prispôsobiť sa s našim myslením strojom. Stroj sa nám neprispôsobí. Nebude chápať naše emócie (zatiaľ).

Hovoríme tu o rôznych pojmoch. Aký je teda rozdiel medzi digitalizáciou, automatizáciou a Industry 4.0?

Industry 4.0 je v súčasnosti ešte nedosiahnutý stav. Automatizované časti fabriky sa sami riadia a zlepšujú. Stávajú sa autonómnymi. Všetko, čo k tomu vedie, začína ako automatizácia. Človek povie, čo má stroj robiť, človek zadáva úlohy a stroj pracuje.

Digitalizácia umožňuje transformovať fyzické vnemy a fyzickú situáciu do vrstvy digitálnej tak, aby bolo možné informácie spracovávať v digitálnej podobe. Digitalizácia potom dáva automatizácii určitú autonómnosť (samostatnosť). Najnižší stupeň autonómnosti môžeme nazvať autonómnym riadením.

V podstate, keď to prirovnáme ku každodennému životu: sadnem si do auta a poviem autu CHOĎ – poviem kam a ako. Človek zadáva nielen cieľ, ale tiež vytvoril rámcové podmienky a pravidlá pre auto vzhľadom k mojej ceste (pravidlá prevádzky). Autonómnosť je v drvivej väčšine dnes na tejto úrovni.

Vyšší stupeň automatizácie znamená, že stanovím len cieľ a dané autonómne zariadenie sa k cieľu dostane bez toho, aby som mu pravidlá určil. Určí si pravidlá samo, vzhľadom k rôznym požiadavkám všetkých prvkov systému. Najvyššia úroveň automatizácie je tá, kedy si zariadenie vie určiť samo i cieľ. Na to je ale potrebné sebauvedomenie a kreativita stroja. Toto by malo viesť k Industry 4.0 tak, ako sa o ňom vo víziách hovorí. A tiež je to príčinou ľudských obáv vzhľadom k týmto faktom.

Čo sa vaším klientom najlepšie osvedčilo?

Začať naozaj pracovať s dátami. Klientom najčastejšie pomáham so zberom dát – určiť aké dáta potrebujú zbierať, ako ich zbierať, a aby to celé malo zmysel, nastaviť systém vyhodnocovania týchto dát. Na základe týchto informácií pomáham s vytvorením „use cases“ pre digitalizáciu a smart riešenia (identifikujem miesta s najväčším potenciálom). Tieto zmeny musia ísť v súlade so stratégiou spoločnosti a pred samotnou implementáciou je nevyhnuté si upratať v procesoch, aby digitalizácia naozaj priniesla očakávané prínosy.

Otestujte si pripravenosť Vašej firmy na digitálnu transformáciu, vyplnením nášho dotazníka, ktorý Vám pomôže s analýzou súčasného stavu.

Karol_u

Karol Horváth

V FBE pracuje od roku 2005, študoval na Viedenskej univerzite a pracovné skúsenosti zbieral v automobilkách Bentley Motors (GB), Volkswagen Autoeuropa (PT) a Volkswagen Slovakia. Je zodpovedný za vedenie medzinárodných projektov v oblasti zlepšovania kvality (Six Sigma, štatistické metódy), zefektívňovania procesov (Lean manažment, digitalizácia, výrobné systémy, logistika), projektov nábehu produktov (napr. PEP) a optimalizáciu dodávateľských reťazcov (Supply Chain Management). Školí a moderuje workshopy aj v nemeckom či anglickom jazyku pre členov predstavenstva, manažérov a špecialistov v oblasti výroby aj služieb.