Rozhovor s Tomášem Markem (FBE) o riadení kvality, FMEA a softvéru PeakAvenue
FBE sa tento rok stalo partnerom PeakAvenue a začalo firmám ponúkať moderné softvérové nástroje na riadenie kvality (IQ-APIS, PLATO). O tom, prečo Excel prestáva stačiť, ako sa menia očakávania zákazníkov a komu tieto riešenia dávajú najväčší zmysel, sme hovorili s Tomášom Markom, lektorom a konzultantom FBE.
Čo PeakAvenue vlastne rieši?
PeakAvenue dodáva softvér, ktorý firmám pomáha zvládnuť riadenie kvality v celom životnom cykle produktu – od konštrukcie až po sériu. Všetko stojí na potrebe riadiť riziká, predchádzať chybám a mať nad postupmi väčšiu kontrolu ako v tabuľke. Tie nástroje nie sú obmedzené len na automotive; zmysel dávajú aj v strojárstve, potravinárstve, chémii alebo farmácii.
Prečo už Excel na FMEA nestačí?
FMEA bývala skôr relatívne „ľahkou disciplínou“. Dnes je bežné, že analýza obsahuje stovky až tisíce položiek, väzieb a revízií. Excel na to technicky síce stačí, ale prakticky nie. Vo výsledku ľudia trávia viac času tým, že hľadajú, kde čo je, než samotnou analýzou.
Softvéry PeakAvenue umožňujú:
- rýchle prekliky medzi procesom, chybou a opatreniami,
- previazanosť dát naprieč projektmi a dokumentmi,
- prehľadné manažérske výstupy,
- výraznú úsporu času – bežne 30-50% oproti Excelu.
V Exceli sa človek väčšinou stratí už cestou k tomu, čo potrebuje. V softvéri je to otázka dvoch kliknutí.
IQ-APIS alebo PLATO? Je medzi nimi zásadný rozdiel?
Zásadné nie. Oba nástroje vedia to podstatné – FMEA, procesné mapy, kontrolné plány aj sieťovanie chýb. Rozdiel je naozaj hlavne v tom, ako vyzerajú.
- IQ-APIS má stromové usporiadanie a vizuálnu orientáciu.
- PLATO pôsobí viac ako dátový adresár.
Je to podobné ako Android verzus Apple. Funkčne sú si blízko, ale každý používateľovi sedí niečo iné. Firmy si tak vyberajú podľa toho, komu sa s čím bude lepšie pracovať. Zákazníci už ale viac-menej trvajú aspoň na tom, aby FMEA nebola v Exceli. BMW alebo Mercedes to majú priamo v požiadavkách.
Kde sa softvér používa najčastejšie?
Najčastejší je priemysel, kde vzniká hmotný produkt – výroba súčiastok, konštrukcia zariadenia, chemické prevádzky, farmácia. FMEA sa dá použiť aj na architektonické konštrukcie alebo na procesy, ktoré sú bezpečnostne citlivé.
Existuje aj variant FMEA pre softvér (MSR). Tú dnes najčastejšie využíva automotive u riadiacich jednotiek, ale potenciál je aj v IT bezpečnosti a bankových systémoch. Tam je to zatiaľ skôr neprebádané územie.
Ako prebieha zavedenie softvéru do firmy?
Najskôr sa rozhoduje, akú platformu firma použije. Niekedy to určí centrála, inokedy sa vyberá podľa typu firmy. Potom prichádza nastavenie metodiky – často vzniká potreba odstrániť „staré návyky“, ktoré už nezodpovedajú dnešným štandardom kvality.
Nasleduje školenie kľúčových užívateľov a pilotný projekt. Postupne sa práca rozširuje do ďalších tímov. Väčšina firiem sa vďaka tomu stane časom samostatná a rolu konzultanta využíva len na revízie alebo aktualizácie.
Návratnosť investície býva rýchla. Ušetrí sa čas, zlepší sa prehľad nad rizikami a zníži sa chybovosť. „Počas jedného až dvoch rokov sa to obvykle zaplatí,“ hovorí Marek.
Kto by sa o FMEA a týchto nástrojoch mal vo firme dozvedieť?
Predovšetkým tí, ktorí robia vývoj alebo kvalitu – projektoví manažéri, konštruktéri, priemyselní a procesní inžinieri a samozrejme manažéri kvality. Výroba je partner, ale ťahúňom býva kvalita alebo engineering.
Čo vás na tejto práci osobne baví?
Že vidím do procesov v rôznych odboroch. A že môžem firmám pomôcť vyhnúť sa chybám, ktoré už inde niekto urobil predo nimi. Keď vidíte konkrétnu zmenu vo výťažnosti alebo v znížení chýb, je to veľmi hmatateľný výsledok.