Najprv to bolo hospodárske zviera, dopravný aj bojový prostriedok, potrava, potom spoločník pre voľný čas. Neskôr sa zistilo, že môže úspešne pomáhať pri liečbe rôznych ochorení. Najnovšie sa ocitol v úlohe lektora lídrov.

V ohrade jazdiarne stojí kôň a žena. Žena sa snaží vlnivým pohybom vôdzky presvedčiť koňa, aby cúval. Opakuje to, čo jej pred chvíľou ukázal tréner a čo vyzeralo absolútne triviálne. Ale kôň len dvíha hlavu a nepohne sa ani o centimeter. Žena niekoľko minút znovu a znovu opakuje pohyb, koňa hladká, láskavo mu dohovára, pohľadom hľadá pomoc u trénera a skupiny neďaleko stojacich ľudí. Jej nervozita rastie, všetci čakajú, aby si to aj oni mohli vyskúšať. Zrazu sa prestane usmievať, rázne potiahne koňa za vôdzku a ten s ňou poslušne zacúva. Skupina tlieska. Pohnúť s týmto päťstokilovým kolosom sa človeku podarí, len keď mu to kôň láskavo dovolí. Žena sa znovu usmieva a postupne jej dochádza, čo ju práve toto ušľachtilé a majestátne zviera plemena Furioso naučilo.

.kôň namiesto pracovného kolektívu
Áno, čítate správne, v tomto prípade nešlo o drezúru koňa, ale naopak, o výučbu ľudí s pomocou koní. Napokon, vždy ide o učenie ľudí, aj keď cvičíte psa alebo delfína, viac ako o samotnom zvierati sa na cvičisku dozviete o sebe, svojom správaní a o svojich zlozvykoch, ktoré by ste mali zmeniť. Presne to je cieľom metódy učenia za asistencie koní, ktorá je vo svete známa pod skratkou HAE (Horse Assisted Education) a ktorá sa od sedemdesiatych rokov minulého storočia využíva najmä na školenia lídrov, pracovných kolektívov ale i na individuálny koučing, dokonca i na rodinnú terapiu či psychoterapiu.
Prečo by hranie sa s koňmi malo byť zaujímavé pre manažérov? Pretože potrebujú viesť ľudí a zoči-voči nim v ostrej prevádzke nie je čas na experimenty, omyly a učenie sa na vlastných chybách. Kôň reaguje podobne, ako pracovný kolektív ľudí s rôznym naladením, prioritami a ochotou, akurát to robí transparentnejšie a rýchlejšie ako človek. A prečo práve kôň, a nie napríklad komunikatívnejší a učenlivejší pes? „Kôň, keď sa bojí alebo nedôveruje, tak utečie, to je jeho prvá zásada prežitia. Takže ak zostáva, dôveruje vám,“ vysvetľuje Martina Boor, trénerka firmy The Horse Connection, ktorá tieto kurzy už niekoľko rokov úspešne realizuje v Dubaji. „Kôň má oveľa vyvinutejšie zmysly, zrak, čuch, sluch, sústavne sleduje svoje okolie, stále sa prispôsobuje novej situácii. V jednom momente si ho získame, v ďalšom vám zas utečie. Človek sa pri ňom učí flexibilite a tomu, že podmienky v tíme, na trhu a podobne sa ustavične menia. Do tretice, kone žijú v stáde, inštinktívne hľadajú schopného vodcu, ktorý by za nich prebral zodpovednosť a uľahčil im prežitie. To robia radi aj naši podriadení. Lenže na rozdiel od ľudí, koňa nezaujíma, čo má vodca na vizitke, ale či sa s ním cíti bezpečne.“
Kôň človeku dáva okamžitú spätnú väzbu na signály, ktoré vedome i podvedome vysiela, o čo sa v komunikácii usiluje, výrazne reaguje na jeho silné aj slabé stránky. Mnohé si človek uvedomí až vo chvíli, keď o zážitku rozpráva. Žena z úvodu hovorí pri rozbore situácie o tom, že kôň sa pohol vo chvíli, keď mu rázne dala najavo, že cúvať musí. Po zábavnej časti v jazdiarni musí teda nastúpiť analýza a zhodnotenie za pomoci odborníkov. Podľa vyjadrenia riaditeľa školiacej spoločnosti FBE Bratislava Dušana Číčela, ktorá u nás takéto školenia organizuje v spolupráci so žrebčínom Motešice, po rozbore zážitkov a nakrútených videí väčšina frekventantov dokáže zvládnuť väčšinu úloh v ďalších pokusoch správne. Analýza otvára cestu aj vypracovaniu individuálneho plánu rozvoja pre každého účastníka.

.kôň ako zrkadlo
Kôň vycíti náladu, dôveru, ale aj strach či agresivitu, vycíti odhodlanie, lásku, rozhodnosť, cieľavedomosť, ale aj neistotu, zúrivosť, malovernosť, pochabosť, nedostatok zmyslu pre tímovú spoluprácu. Môže poslúchnuť, zaťať sa, nasledovať, aj úplne odbehnúť či začať sa vyvaľovať po zemi, nikdy však človeku neublíži a neohrozí ho.
Kôň, podobne ako naši kolegovia či podriadení, musí riešiť aj úlohy, do ktorých sa mu nechce, ktorým sa chce vyhnúť, ktoré by radšej ignoroval alebo obišiel. Aj keď pri praktickom cvičení s koňmi skúsený tréner vždy vysvetlí, ako s koňom zaobchádzať, nejde len o učenie sa správnych pohybov či povelov. To by musel byť každý koniar geniálny manažér. Ako však dosvedčuje aj príklad z úvodu textu, kôň nereaguje len na naučené povely, ale aj na kombináciu vlastností a schopností jednotlivých ľudí. Človek sa pri ňom učí získať si mimoverbálne pozornosť, rešpekt, vytvárať bezpečný priestor, budovať partnerstvo a dôveru. Učí sa i dôležitému poznaniu, že ak niečo opakovane nejde, treba sa vrátiť o krok späť, niekedy i na začiatok, a často treba skúsiť niečo úplne iné, ak naučený postup nefunguje.

.elena Akácsová
Uverejnené v časopise Týždeň 12/2013 17.3.2013

Autorka sa zúčastnila na ukážkovom školení Leadership with Horses vo výcvikom stredisku žrebčína Motešice na Čiernej vode na pozvanie konzultačnej a školiacej spoločnosti FBE Bratislava